Učíme sa učiť sa

Autor Tom Barwood popisuje množstvo stratégií a študijných zručností, ktoré podnietia študentov spoľahlivo a úspešne zaznamenávať a zapamätať si informácie, spomenúť si na ne a zopakovať si ich.

Mám to šťastie, že pracujem v najväčšej triede na svete, keďže každý týždeň pracujem so stovkami študentov na školách v celej krajine aj inde. Veľmi ma teší aj to, že svoju najlepšiu hodinu môžem odučiť dennodenne. Práca s takým veľkým počtom študentov pochádzajúcich z takého rozmanitého geografického a sociálneho prostredia mi umožnila pochopiť niektoré univerzálne zásady.
Sú to tieto:

1. Bez ohľadu na to, kde sa škola nachádza alebo z akého prostredia študenti pochádzajú, motivujú ich (alebo nemotivujú) zväčša rovnaké veci.
2. Neexistuje nič také ako perfektná škola – a ak by aj bola, niektorí členovia učiteľského zboru by si aj tak našli niečo, na čo by sa mohli sťažovať!

Vždy začínam hodiny tým, že požiadam, aby študenti, ktorí vedia kto som, už ma stretli alebo vedia, čo budem robiť, zdvihli ruky. Málokto ich zdvihne. Potom sa ich opýtam, kto si myslí, že vyučovanie bude nudné, na čo sa bežne a bez zaváhania zdvihnú všetky ruky. Moja ďalšia otázka je, ako to môžu vedieť, keď ma nikto nepozná a nikto nevie, čo budem robiť. Vtedy ma zasypú množstvom odpovedí a najobľúbenejšia je: „Pretože sme v škole“. Nato študentov požiadam, aby napísali zoznam všetkých vecí, ktoré „nevedia robiť“.
Zvyčajne začnem otázkou: „Kto nevie spievať alebo tancovať?“ (kto by na takéto veci na verejnosti odpovedal „áno“?), potom sa postupne dostanem až k hlavným predmetom a vidím, ako sa všetky ruky zdvíhajú v rôznych a predsa veľmi konkrétnych prípadoch. Moja ďalšia otázka znie, „Kedy ste sa rozhodli, že to neviete robiť?“. Niektorí sú zmätení, iní jednoducho povedia „Nikdy som to nevedel/-a robiť“. Reagujem otázkou, či sa takí narodili; či lekár výslovne povedal ich mamám, že niektoré veci nevedia robiť? Čo teda robiť so všetkými tými študentmi, ktorí veria, že všetko spojené s učením musí byť nudné a myslia si, že existuje celý rad vecí, ktoré jednoducho „nevedia robiť“? Podľa mňa jediným liekom na nudu je zvedavosť. Našťastie na zvedavosť neexistuje žiaden liek, preto je našou úlohou vypestovať v našich študentoch túžbu vedieť viac alebo dychtiť po vedomostiach. Podobne aj v prípade toho, čo študenti vedia a nevedia, musíme u nich rozvinúť vieru založenú na tom, že nič nie je nemožné – ak to veľmi chcú.

Cieľom tejto knihy je jednoduchým a praktickým spôsobom ilustrovať niektoré zo
spôsobov, ktorými sa učíme. Tak ako ktorúkoľvek zručnosť, aj učenie sa učiť si musíte nacvičiť a neexistuje žiadne obmedzenie, ako to môžete robiť.

Táto kniha má slúžiť ako:

• úvod pre učiteľov do oblasti známej ako „učenie sa o spôsobe, ako sa učiť“
• zdroj, ktorý majú použiť učitelia a študenti na vyučovaní
• zdroj, ktorý môžu samostatne používať študenti
• pomôcka pre rodičov, ktorí chcú pomôcť svojim deťom učiť sa efektívne

V duchu vyššie uvedených informácií je väčšina tejto knihy napísaná majúc na mysli študentov. Z tohto dôvodu som väčšinu teoretického materiálu (ktorý bude pravdepodobne zaujímať najmä učiteľov) sústredil v kapitole Súčasné myslenie na konci knihy. V poslednej časti sú uvedené zdroje a ďalšia literatúra.

Kniha má 128 strán